Artritída - zápal kĺbov:druhy,príznaky a liečba

Artritída spája veľký počet rôznych ochorení, ktoré majú veľa spoločného: nepríjemná bolesť kĺbov, opuch a obmedzený rozsah pohybu.

Čo je artritída a koho postihuje

Termín artritída pokrýva skupinu viac než 100 zápalových ochorení, ktoré postihujú kĺby. Zápal je jednou z prirodzených reakcií tela na chorobu alebo zranenie. Sprevádza ho opuch, bolesť a stuhnutosť. Zápal, ktorý trvá veľmi dlho alebo sa opakovane vracia (ako pri artritíde), môže viesť k trvalému poškodeniu tkaniva. 

Kĺb je miesto, v ktorom sa spájajú dve alebo viac kostí, napríklad koleno alebo zápästie. Kosti kĺbov sú pokryté hladkým materiálom, ktorý sa nazýva chrupavka. Chrupavka tlmí kosti a umožňujú kĺbu pohybovať sa bez bolesti.Vnútro kĺbu vystiela synoviálna vrstva alebo membrána. Tá produkuje kĺbny maz (synoviu), klzkú tekutinu, ktorá znižuje trenie vo vnútri kĺbu a má veľký význam vo výžive chrupavky.

Styčné plochy kostí obklopuje „obal” nazývaný kĺbové puzdro. Puzdro podporujú kĺbne väzy – silné pásy tkaniva, ktoré pomáhajú udržiavať kĺb stabilný. Pohyb a podporu kĺbov podporujú aj svaly a šľachy.Pri artritíde sa oblasť v kĺbe alebo okolo neho zapáli. To spôsobuje bolesť, stuhnutosť a niekedy aj problémy s pohybom. Niektoré typy artritídy postihujú aj iné časti tela, ako je koža a vnútorné orgány.

Asi 1 z 5 dospelých trpí nejakou formou tohto ochorenia. Príčina mnohých typov artritídy nie je známa. Vedci v súčasnosti skúmajú úlohu genetiky a životného štýlu, ktorý môže byť faktorom pri rozvoji artritídy. Artritída môže postihnúť každého, no ženy sú oproti mužom o niečo náchylnejšie. Riziko vzniku artritídy stúpa aj s vekom, nakoľko opotrebované kĺby môžu ľahšie podľahnúť zápalu. Medzi ďalšie rizikové faktory patrí obezita, poškodenia kĺbov a bakteriálne infekcie.

Artritída alebo artróza? 

Artritída a artróza sú dva podobné pojmy, ktoré sa týkajú ochorení kĺbov. Hlavným rozdielom medzi nimi je príčina ich vzniku a teda aj príčina bolesti kĺbov. Artrózu je o proces chronického úbytku alebo odbúravania kĺbových chrupaviek a ich skostnatenie. Zvyčajne ju spôsobuje preťaženie alebo fyzické poškodenie kĺbov.  

Pri artróze dochádza najskôr k poškodeniu kĺbovej chrupavky a následnému uvoľneniu chemických látok, ktoré toto poškodenie ďalej prehlbujú. Ochorením je najskôr postihnutá iba chrupavka, poškodenie sa však časom rozširuje aj na ostatné časti kĺbu. Postihnutý môže byť ktorýkoľvek kĺb v tele. Najviac náchylné sú tie, ktoré nesú najväčšie zaťaženie. Artróza postihuje hlavne kolenné kĺby (Gonartróza), bedrové kĺby (Koxartróza), chrbticu a bedrové stavce (Spondylartróza). Na rukách, zápästiach a prstoch sa vyskytuje zriedkavejšie. 

Na druhej strane artritída, o ktorej je dnes reč, patrí medzi zápalové ochorenia. Nevzniká fyzickým poškodením kĺbu ani opotrebovaním chrupavky. Zápal môže byť infekčný aj neinfekčný, spôsobujú ho baktérie alebo reumatické ochorenia.

Druhy a formy artritídy

Zápalové ochorenia v skupine artritídy delíme na tri hlavné typy – infekčné, neinfekčné (reumatoidné) a metabolické. Aký je medzi nimi rozdiel?

Infekčná artritída

Infekčnú artritídu spôsobujú rôzne druhy baktérií a vírusov. Zápalové postihnutie kĺbu môže vyvolať napríklad Staphylococcus aureus, tzv. zlatý stafylokok, rôzne druhy streptokokov, borélie, salmonela, chlamýdie, kvapavka a ďalšie. Infekcia sa do kĺbu môže dostať viacerými spôsobmi. Ak zápal vznikol inde v tele, baktérie sa do kĺbu môžu dostať krvným riečiskom. Taktiež môžu do kĺbu vniknúť zvonka, napríklad pri operácii alebo otvorenej rane.

Infekčná artritída sa môže prejaviť pomerne náhle. Príznaky nastupujú niekoľko hodín až dní po zranení či operácii. Patrí medzi ne únava, zvýšená teplota, opuch a bolesť postihnutého kĺbu.

Reumatoidná – neinfekčná artritída

Reumatoidná artritída je kĺbové ochorenie, ktoré sa vyskytuje predovšetkým u žien stredného veku. Najčastejšie sú zápalovo postihnuté kĺby ruky, zápästia a členkový kĺb. Zápal v tomto prípade nie je spôsobený infekciou, ale autoimunitnou reakciou organizmu. Telo si vytvára protilátky proti vlastným bunkám a nasleduje zápalová reakcia, ktorá môže postihnúť kĺby.

Príznaky reumatoidných artritíd sú spočiatku nenápadné. Najskôr sa začne prejavovať ranná stuhnutosť kĺbov a až po mesiacoch vzniká bolestivosť a zdurenie, ktoré vedú k zníženej pohyblivosti. Postupom času môžu vzniknúť rôzne deformity, napríklad pokrivenie prstov, rúk alebo členkov. 

Metabolická artritída

Metabolické artritídy spôsobujú poruchy metabolizmu. Dochádza pri nich k usadzovaniu látok, ktoré sa v tele bežne nachádzajú, do orgánov, mäkkých tkanív aj kĺbov. 

Príkladom je kyselina močová, ktorá môže kryštalizovať do soli a ukladať sa do kĺbového puzdra alebo šliach. Toto ochorenie sa nazýva dnová artritída – dna. Ide o pomerne časté ochorenie, ktoré sa vyskytuje zväčša u mužov v strednom veku. Zo začiatku je asymptomatické, neskôr dochádza k opuchu, začervenaniu, bolestivosti až deformácii kĺbu.

Najčastejšie formy artritídy

Artritída môže mať rôzne príčiny a postihovať rôzne kĺby v tele človeka. Pozrime sa na konkrétne zápalové ochorenia kĺbov, ktoré sa v populácii vyskytujú najčastejšie.

Osteoartritída

Osteoartritída je najčastejšou formou artritídy postihujúcej všetky voľne pohyblivé kĺby, ako tie malé (kĺby zápästia, rúk a chodidiel) tak i veľké kĺby (bedrový kĺb, kolenný kĺb). 

Môže postihnúť buď jeden alebo viac kĺbov naraz. Prejavuje sa bolesťou kĺbov, nepríjemnými pocitmi pri zvýšenej námahe a stuhnutosťou kĺbov. Najčastejšie sa vyskytuje vo vyššom veku, a to po 65. roku života.

Reumatoidná artritída

Reumatoidná artritída, ľudovo reuma, patrí medzi závažné autoimunitné ochorenia.  Postihuje všetky vekové skupiny, najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí a premenopauzálnych žien. Často vedie k invalidite.

Chronický zápal sa vyskytuje v synoviálnej výstelke v kĺboch, burzách a šľachách. Vedie k poškodeniu chrupavky, postupom času tým ničí kĺby. Reumu sprevádza ranná stuhnutosť, opuch alebo výpotok.

Psoriatická artritída

Psoriatická artritída je zápal kĺbu, ktorý môže postihnúť pacientov s kožnou či nechtovou psoriázou. Podobne ako reuma, aj psoriatická artritída patrí medzi autoimunologické ochorenia.

Prejavuje sa zápalom kĺbov, bolesťou chrbta (najmä v pokoji), zápalom šľachových úponov, prípadne opuchom prstov. Opuch kĺbu môže byť sprevádzaný začervenaním kože nad postihnutým kĺbom a vyššou teplotou pokožky v tejto oblasti.

Ankylozujúca spondylartritída – Bechterevova choroba

Ankylozujúca spondylitída je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré postihuje najmä panvu, chrbticu a hrudný kôš. Pri periférnej forme sú postihnuté i ramenné a bedrové kĺby.

Zvyčajne prvým príznakom ochorenia je zápalová bolesť chrbta, ktorá začína už v mladom veku. Bolesť vychádza zo spodnej časti chrbta, zlepší po rozhýbaní, zhoršuje sa počas spánku alebo oddychu. 

Juvenilná idiopatická artritída

Juvenilná idiopatická artritída je charakteristická pretrvávajúcim zápalom kĺbov, ktorý nemá jasnú príčinu. Slovo „juvenilná" v tomto prípade znamená, že prvé príznaky sa zvyčajne objavia pred 16. rokom života.

Typickými príznakmi kĺbového zápalu sú bolesť, opuch a obmedzenie pohyblivosti. Dieťa sa často snaží zmierniť bolesť držaním kĺbu v čiastočne ohnutej polohe, čo môže viesť ku skráteniu svalov a šliach a k vývoju deformít. Ide o pomerne zriedkavú choroba. 

Dnavá artritída – dna

Dnavá artritída je najčastejšia kryštálová artritída, vyvolaná ukladaním kryštálov soli kyseliny močovej do kĺbových tkanív. Prejavuje sa akútnymi záchvatmi, najčastejšie na palci nohy. Záchvaty sa môžu objaviť niekoľkokrát do týždňa, ale aj raz za pár rokov.

Dna postihuje asi 1 % populácie. Až 95 % postihnutých sú muži, a to aj v mladších vekových kategóriách. Neliečená dna môže vyústiť do chronickej artritídy s trvalým postihnutím kĺbov.  

Septická artritída

Septická artritída je jedno z pomenovaní pre infekčnú artritídu, zahŕňa teda viaceré oblasti a príčiny vzniku. Vyskytuje sa, keď sa infekcia spôsobená baktériou alebo vírusom rozšíri do kĺbu. Postihuje zvyčajne iba jeden kĺb, prevažne kolenný, ramenný alebo bedrový kĺb. Príznakom je silná a pomerne náhla bolesť, ktorá sa zhoršuje pohybom, opuch a začervenanie. Môže sa dostaviť horúčka, zimnica, únava a slabosť.

Reaktívna artritída – Reiterov syndróm

Reaktívna artritída je zápalové ochorenie kĺbov, ktoré vzniká následkom prekonania infekcie v inej časti ľudského organizmu. Objavuje sa najčastejšie po bakteriálnych infekciách čreva a močových ciest. Okrem zápalu kĺbov je charakteristické aj zápalom spojoviek oka, zápalom močovej rúry, ako a zmenami na koži. Na vznik ochorenia sú najviac náchylní muži v mladom veku.

Boréliová artritída

Boréliová artritída je zápalové ochorenie kĺbov spôsobené baktériou Borrelia burgdorferi (Lymeská borelióza). Táto baktéria sa do tela dostane najčastejšie po uhryznutí kliešťom. Hlavným príznakom boréliovej artritídy je opuch kĺbov a obmedzenie pohyblivosti v postihnutom kĺbe. Opuch zvyčajne nie je príliš bolestivý. Na boréliovú artritídu sú najviac náchylné sú deti v školskom veku. 

Príznaky a diagnostika

Rôzne typy artritídy majú rôzne príznaky. U niektorých ľudí sú mierne a u iných závažné. Nepohodlie v kĺboch ​​sa môže zhoršovať a zlepšovať, alebo môže zostať konštantné. 

Príznaky osteoartritídy môžu zahŕňať:

• Bolesť kĺbov,

• stuhnutosť kĺbov po prebudení a po dlhšej dobe nečinnosti,

• citlivosť na dotyk,

• obmedzený rozsah pohybu,

• bolesť pri zvýšenej námahe kĺbu.

Príznaky reumatoidnej artritídy môžu zahŕňať:

• Bolesť kĺbov, 

• opuch a citlivosť po dobu viac než 6 týždňov,

• ranná stuhnutosť najmenej 30 minút po prebudení,

• postihnutý je viac ako jeden kĺb, najmä malé kĺby na rukách, zápästiach a chodidlách,

• ovplyvnené sú rovnaké kĺby na oboch stranách tela.

Príznaky infekčnej artritídy môžu zahŕňať:

• Horúčka,

• zimnica,

• opuch a citlivosť,

• stuhnutie v okolí kĺbu,

• ostrá bolesť, ktorá súvisí so zranením alebo infekciou.

Diagnostika artritídy

Pri diagnostike artritídy najskôr všeobecný lekár vykoná fyzické vyšetrenie, aby skontroloval prítomnosť opuchu, prípadne nahromadených tekutín v okolí kĺbov. Zameria sa aj na teplotu pokožky, začervenanie a obmedzený pohyb v kĺboch. V prípade potreby odporučí pacienta špecialistovi.

Následná analýza hladín zápalu v krvi môže lekárovi pomôcť určiť, aký typ artritídy pacient má. Krvné testy kontrolujúce špecifické typy protilátok, ako sú anti-CCP (anti-cyklický citrulínový peptid), reumatoidný faktor a antinukleárne protilátky patria medzi najbežnejšie diagnostické testy. 

Na vytvorenie lepšieho obrazu o kostiach a chrupavkách lekári bežne používajú zobrazovacie skeny, akými sú röntgenové, MRI a CT snímky. Vďaka nim môžu vylúčiť iné príčiny symptómov.

Liečba artritídy

Hlavným cieľom liečby je zmierniť bolesť kĺbov a zabrániť ďalšiemu poškodeniu tkanív. Liečba sa skladá z niekoľkých oblastí.  Prvou je farmakologická terapia, o ktorú sa stará reumatológ. Základom je podávanie liekov tlmiacich zápal a súčasne pri pokročilom štádiu aj tlmiacich imunitnú reakciu. V prípade infekčnej artritídy sú nasadené antibiotiká.

Dostupná je tiež biologická liečba, ktorá sa využíva najmä pri reumatoidnej artritíde, pri ktorej zápal nereaguje na bežnú liečbu. Biologické lieky sú proteíny produkované živými organizmami, ktoré cielene zasahujú do biologických procesov zápalu kĺbu. Blokujú chemické látky udržujúce zápal v oblasti kĺbov.

Pri zdúrení výstelky kĺbu je možnosť radiačnej synovektómie. Ide o terapeutické ožarovanie postihnutej oblasti, ktorého cieľom je zmenšenie výstelky kĺbu. 

V pokročilom štádiu artritídy je možnosť operačného zákroku, napríklad pre odstránenie kĺbovej výstelky, spevnenie kĺbu alebo pre náhradu umelým kĺbom. Súčasťou liečby je pravidelná rehabilitácia. Fyzická terapia zahŕňa cvičenia, ktoré pomáhajú posilniť svaly okolo postihnutého kĺbu.

Lieky na artritídu

Lekár môže po diagnostikovaní artritídy predpísať niektoré z dostupných liekov:

• Analgetiká – účinné pri liečbe bolesti, nepomáhajú znižovať zápal.

• Nesteroidné protizápalové lieky – pomáhajú regulovať bolesť a zápal.

• Imunosupresíva – pomáhajú znižovať zápal (prednizón alebo kortizón).

• Kordikosteroidy alebo antireumatické lieky – potláčajú imunitnú reakciu.

Zmiernenie príznakov a domáca liečba

Okrem liečebných procedúr, ktoré odporučí lekár, môžu pacienti vykonať aj niekoľko zmien životného štýlu. Tie dokážu pomôcť so zvládaním príznakov a zmiernením bolesti.

Domáca liečba zahŕňa napríklad cvičenia:

• záklon hlavy, otáčanie krku a ďalšie cviky na zmiernenie bolesti krku,

• ohyby prstov a palcov zmierňujúce bolesť rúk,

• zdvíhanie nôh, napínanie hamstringov a ďalšie jednoduché cviky na artritídu kolena

Udržanie zdravej hmotnosti znižuje riziko vzniku artritídy a môže zmierniť príznaky u ľudí, ktorí ju už majú. Výber diéty s množstvom antioxidantov, ako je čerstvé ovocie a zelenina, pomáha zmierniť zápal v tele. Na ľahšie vysporiadanie sa s bolesťou a pocitom stuhnutosti je možné užívať CBD olej. Štúdie na zvieratách ukázali, že kanabidiol je dobrým pomocníkom od bolesti a má protizápalové účinky. Môže tiež uvoľniť svalstvo v okolí kĺbu a zlepšiť spánok.

Osvedčili sa tiež rôzne teplé obklady na zasiahnutý kĺb, napríklad v podobe výhrevnej podložky alebo termoforu. Na zmiernenie bolesti sú účinné i topické liečivá, napríklad konopná masť, hrejivý gél alebo iné prípravky s aktívnymi látkami.